Skončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru je v praxi veľmi dôležitá téma, a to najmä z dôvodu vážnych dôsledkov pre zamestnávateľa a zamestnanca.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Zaniká niektorým z dôvodov uvedených v § 59 Zákonníka práce.

Aké sú spôsoby skončenia pracovného pomeru?

Pracovný pomer končí nasledovnými spôsobmi:

Dohoda o skončení pracovného pomeru (§ 60 Zákonníka práce)
Výpoveď zo strany zamestnávateľa (§ 63 Zákonníka práce)
Výpoveď zo strany zamestnanca (§ 67 Zákonníka práce)
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (§ 68 Zákonníka práce)
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 69 Zákonníka práce)
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (§ 72 Zákonníka práce)
Uplynutie doby určitej, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý (§ 71 Zákonníka práce)
Smrť zamestnanca (§ 59 ods. 4 Zákonníka práce)
Na základe zákona (§ 58 ods. 7 Zákonníka práce)
Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým
1. sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
2. nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
3. uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
4. uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
5. bolo odňaté povolenie na zamestnanie

Odstupné a odchodné pri skončení pracovného pomeru

So skončením pracovného pomeru sa často spája otázka, či má zamestnanec nárok na odstupné alebo odchodné. Áno má, ale nie vo všetkých prípadoch. Zároveň musíme rozlišovať pojmy odstupné a odchodné, ktoré nie sú synonymá a nie je to to isté. Oba inštitúty majú vlastný režim.

O odstupnom si môžete prečítať v tomto osobitnom článku “Odstupné“.

Odchodné upravuje Zákonník práce v § 76a. Prečítať si o ňom môžete viac v článku “Kedy vzniká nárok na odchodné?”

Veľmi zjednodušene povedané na odchodné vzniká nárok pri odchode do dôchodku. Na odstupné vzniká nárok vtedy, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru z určitých zákonom stanovených dôvodov (často dôvodov, za ktoré priamo zamestnanec nemôže).

Čo musí urobiť zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru?

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok (ten na požiadanie).

Potvrdenie o zamestnaní

Podľa § 75 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä

a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác,

c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d) údaj o záväzku zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky podľa § 53 ods. 2 vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí,

e) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a; ak sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.

Pracovný posudok

Ak o to zamestnanec požiada, je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania.

Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Preplatenie dovolenky

Ak končí pracovný pomer, často sa stáva, že zamestnancovi ostáva ešte nevyčerpaná dovolenka. Sú dve možnosti, ako to vyriešiť.

Buď čerpanie dovolenky zamestnávateľ zamestnancovi nariadi ešte do skončenia pracovného pomeru alebo dovolenku zamestnancovi po skončení pracovného pomeru preplatí.

Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru

V niektorých prípadoch je zamestnávateľ povinný prerokovať výpoveď prípadne okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (ak u neho pôsobia).

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Pokiaľ zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a považuje ho za neplatné, môže podať žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Uvedenou žalobou sa môže neplatnosti domáhať na súde zamestnanec aj zamestnávateľ, v závislosti do spôsobu skončenia pracovného pomeru a osoby, ktorá ho skončila.

Žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru – podaná zamestnávateľom ako žalobcom

Ak pracovný pomer skončí neplatne zamestnanec, tak podľa § 78 Zákonníka práce platí:

(1) Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

(2) Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

(3) Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(4) Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.

Žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru – podaná zamestnancom ako žalobcom

Ak pracovný pomer skončí neplatne zamestnávateľ, tak podľa § 79 Zákonníka práce platí:

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.

(4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Neplatná dohoda o skončení pracovného pomeru

Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 Zákonníka práce postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov.

Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu.

Podľa § 77 Zákonníka práce

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Skončenie pracovného pomeru má viacero nástrah, ktoré si ľudia často neuvedomujú. Nejde len o to, že nerozlišujú, medzi jednotlivými spôsobmi skončenia pracovného pomeru, ale “nestrážia” si svoje práva a povinnosti druhej strany.