Nemusí. Advokácia je slobodné povolanie a je postavené na zmluvnom vzťahu. Advokát môže odmietnuť prevziať novú vec, právne zastúpenie, či poskytnutie právnej služby. A to aj bez udania dôvodu. Vyplýva to aj z § 20 zákona o advokácii: Advokát je oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak nebol podľa osobitných predpisov na zastupovanie ustanovený; ustanovenie § 21 tým nie je dotknuté

Jediná výnimka je, ak ide o prípad kedy je advokát ustanovený súdom napr. ako obhajca alebo prípad, kedy je advokát určený Centrom právnej pomoci na poskytnutie právnej služby.

Niekedy je advokát dokonca povinný odmietnuť zastupovanie klienta, a to priamo zo zákona (§ 21 zákona o advokácii)

Advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak

1. v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada,
2. sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť,
3. protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,
4. informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť,
5. vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Nie tak celkom. Advokát nesmie byť závislý od nikoho. Ani od klienta. Prvoradá zásada a povinnosť je, presadzovať a hájiť záujmy klienta dokonca aj pred svojimi vlastnými a riadiť sa pokynmi klienta. V prípade ak sú pokyny klienta v rozpore so zákonom nemusí ho advokát poslúchnuť. Musí to však klientovi vysvetliť. Ak klient trvá na svojom pokyne napriek tomu, že je v rozpore so zákonom, advokát môže odstúpiť od zmluvy a ukončiť spoluprácu –  podľa § 22 ods.1 zákona o advokácii:

Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí dôvody uvedené v ustanovení § 21

Rovnako, pokiaľ advokát v rámci svojej odbornosti povie klientovi svoj názor a spôsob, akým by sa malo právne postupovať a klient s takým postupom nesúhlasí, má advokát tiež právo ukončiť zastupovanie a odstúpiť od zmluvy – podľa § 22 ods. 2 zákona o advokácii:

Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.

Základný princíp, na ktorom je postavená advokácia je povinnosť mlčanlivosti advokáta. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o advokácii:

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak.

Vo všeobecnosti môže advokáta mlčanlivosti zbaviť len klient, alebo jeho právny nástupca.

Podľa §23 ods. 2 a 3 zákona o advokácii:

(2) Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomú formu.

 (3) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

Existujú však aj výnimky, preto si dobre rozmyslite, čo advokátovi poviete a čo nie. Niekedy advokát musí (zo zákona) oznámiť to, čo mu klient povedal, či sa o ňom dozvedel. Ide napr. o prípad ak niekto pripravuje alebo už pácha zločin (§ 341 Trestného zákona – Neprekazenie trestného činu https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-341)

Inak by sa advokát dopustil tohto trestného činu.

Pozor netýka sa to situácie keď sa advokát dozvie, že trestný čin už bol spáchaný. Potom ide o klasickú obhajobu (§ 340 Trestného zákona – Neoznámenie trestného činu https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-340)

vtedy advokát nemusí nikomu nič oznamovať.

Ďalej je advokát povinný “nahlásiť” klienta ak ide o prípad legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo financovanie terorizmu podľa zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu najmä § 5 ods. 1 písm. j) zákona (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/20220501#paragraf-5.odsek-1.pismeno-j)

Ak by uvedené porušil sám by sa vystavil trestnému stíhaniu za trestný čin podľa § 234 Trestného zákona – Legalizácia výnosu z trestnej činnosti (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20220717#paragraf-234)

Niekedy áno, niekedy nie. Záleží to od typu konania, alebo toho, či ste predvolaný.

Ak chcete začať súdne konanie, zvyčajne sa platí súdny poplatok. Výšku súdnych poplatkov si viete pozrieť v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov  https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/20221101

Niektoré konania sú od súdneho poplatku oslobodené zo zákona. Pokiaľ na zaplatenie súdneho poplatku nemáte peniaze, môžete žiadať o jeho oslobodenie. O oslobodení / neoslobodení rozhodne súd. Ďalej je potrebné uhradiť advokátovi za poskytnuté služby dohodnutú odmenu a prípadne iné náhrady (napr. cestovné). V prípade, ak bude potrebné vynaložiť iné poplatky, napr. prekladať nejaké listiny, bude potrebné uhradiť aj cenu za preklad a pod. V prípade neúspechu klienta v spore súd väčšinou zaviaže neúspešnú stranu na náhradu trov súdneho konania a právneho zastupovania protistrany.

/ri podaní žaloby uplatňujeme od protistrany aj trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ súd vyhovie žalobe, prizná klientovi vo väčšine prípadov aj nárok na náhradu trov konania (a teda ja právneho zastúpenia). Súd však priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške tarifnej odmeny uvedenej vo vyhláške 655/2004 Z.z.

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/20190615

Dovolím si tvrdiť, že ani najlepší advokát na svete Vám nedokáže zaručiť úspech v spore. Advokát zodpovedá za správnosť postupu a jeho úlohou je urobiť všetko preto, aby sa nárok klienta uplatnil včas a správne. Ako súd rozhodne, však už zaručiť nedokáže, aj keby veľmi chcel. Pri zastupovaní, napr. pri vymáhaní dlhu však robím všetko, čo umožňuje zákon k tomu, aby ste boli bližšie k Vášmu nároku (napr. peniazom), než ste boli včera.

Advokát Vám pomáha pri správnom a včasnom uplatňovaní Vašich práv. Využíva svoje vedomosti a skúsenosti k tomu, aby ste uspeli (pokiaľ máte zákonný nárok). Advokát nerozhoduje spor. To je úloha súdov. Preto ani nedokáže zaručiť úspech v spore. Avšak to, že v spore neuspejete ešte neznamená, že advokát si neurobil svoju prácu dobre. Preto aj v prípade neúspechu má advokát nárok na odmenu.

Všetci sme ľudia a ani advokáti nie sú neomylní. Advokát je v prvom rade poistený pre prípad spôsobenia škody klientovi pri výkone advokácie. V druhom rade nesie advokát aj disciplinárnu zodpovednosť za prípade pochybenia v rámci Slovenskej advokátskej komory. V prípade, ak by došlo k pochybeniu s klientom sa to snažíme riešiť vždy individuálne. Nie všetko, čo sa totiž na prvý pohľad javí ako pochybenie, ním aj v skutočnosti je. Zmeškanie lehoty je pochybenie. Ale iný právny názor nie. Advokát nezodpovedá za výsledok a právo, ktoré nie je exaktná veda (ako matematika) umožňuje niekedy rôzne právne výklady tej istej veci. Preto len sama skutočnosť, že súd rozhodne inak, než prezentoval klientovi advokát (v súlade so svojou praxou, vedomosťami, odlišnou judikatúrou) nemožno automaticky považovať za pochybenie.

Bude ma to síce mrzieť, ale samozrejme. Podľa zákona môžete kedykoľvek vypovedať plnú moc advokátovi a ukončiť zastupovanie. Advokát Vám v tom nemôže brániť, ani Vás za to nijako sankcionovať (napr. zmluvnou pokutou).