Ako prebieha dedičské konanie – Začatie dedičského konania a poverenie notára.
Dedičské konanie je zákonom upravený postup, v rámci ktorého súd prostredníctvom notára (ako súdneho komisára) rozhodne o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Prebieha v niekoľkých “etapách”.
Dedičské konanie súd začína bez návrhu, teda z úradnej povinnosti (ex offo), a to akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. Dedičské konanie sa však môže začať aj na návrh navrhovateľa ako dediča, ktorý žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi.
V prípade úmrtia lekár informuje matriku o úmrtí osoby a tá následne informuje príslušný súd a zašle mu úmrtný list. V prípade vyhlásenia osoby za mŕtvu je podnetom na začatie dedičského konania právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení osoby za mŕtvu.
Miestne príslušným súdom na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode
a) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).
V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval. Súd poveruje notárov so sídlom vo svojom obvode rovnomerne podľa rozvrhu práce, ktorý na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky vydá predseda okresného súdu na každý kalendárny rok.
Dedičské konanie – kto je jeho účastníkom?
Podľa zákona sú účastníkmi konania o dedičstve tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.
Ďalej môže byť účastníkom konania napr.:
– ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa (ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty)
– štát (ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, alebo ak sa rozhoduje o majetku, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť a má pripadnúť štátu)
– manžel poručiteľa (v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov)
– veriteľ poručiteľa (v prípadoch uvedených v § 168 Civilného mimosporového poriadku)
– správca dedičstva (ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva)
– notár (v časti týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov)
Predbežné vyšetrenie, neodkladné úkony, zabezpečenie dedičstva
Podľa zákona je súd, konajúc prostredníctvom povereného notára povinný vykonať tzv. predbežné vyšetrenie.
V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné úkony.
Spravidla sa to realizuje tak, že si notár predvolá blízku osobu, alebo osobu, ktorá sa postarala o pohreb, od ktorej zisťuje základné informácie o poručiteľovi, jeho majetku, blízkych osobách, dlhoch a pod.
Zároveň notár “lustruje” základné registre, ako je kataster nehnuteľností, evidenciu motorových vozidiel, banky, centrálny depozitár cenných papierov, obchodný register a pod.
Rovnako v Notárskom centrálnom registri závetov zisťuje, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu a u ktorého notára je uložený. Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu. Súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem. Po právoplatnom skončení konania sa založí originál závetu, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na okresnom súde.
Notár je povinný zisťovať skutočný stav, teda môže zisťovať aj ďalšie informácie, a to aj od iných osôb, a to s cieľom úplného a riadne zistenia podkladov pre rozhodnutie.
Neodkladné úkony
Ak treba, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.
Zabezpečenie dedičstva
Zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste.
Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd uznesením zakázať výplatu z bankového účtu alebo z vkladnej knižky.
Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho dlžníkovi, aby plnenie zložil do notárskej úschovy a poučí ho, že inak plnenie nebude mať za následok splnenie dlhu.
Zastavenie dedičského konania
Ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok, prípadne zanechal len dlhy dedičské konanie sa zastaví a notár vydá notár uznesenie o zastavení konania. Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy.
Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.
Aj v prípade, ak notár konanie zastaví, je možné podať žalobu na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a následne sa po kladnom rozhodnutí súdu táto prejedná v rámci dedičského konania. Rovnako zastavenie konania nebráni tomu, aby sa podal návrh na začatie dodatočného dedičského konania.
Ak nie je dôvod na zastavenie dedičského konania, potom súd pokračuje v úkonoch smerujúcich k prejednaniu dedičstva.
Upovedomenie o dedičskom práve
Ak dedičské konanie notár nezastaví musí všetkých, do úvahy prichádzajúcich dedičov upovedomiť o ich dedičskom práve a práve dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď notár dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže notár z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
Po týchto úkonoch notár nariadi pojednávanie.
Dedičské konania – Pojednávanie
Zákon ustanovuje, že pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie.
Pojednávanie je neverejné.
Pojednávanie notár nemusí nariaďovať, ak sa dedičstvo má potvrdiť jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu, ako odúmrť.
V rámci pojednávania notár musí vyriešiť viacero otázok.
Spor o dedičské právo
Ak niekto z dedičov namieta právo iného dediča ide o spor o dedičské právo. Notár tento spor musí vyriešiť, avšak rozlišuje sa, či ide o spornú právnu otázku, alebo spornú skutkovú otázku.
Ak ide o právnu otázku, notár ju môže vyriešiť sám tak, že rozhodne o tom, s ktorým dedičom pokračuje a ktorého účasť v dedičskom konaní ukončuje. Ak ide o skutkové otázku, po márnej snahe o zmier dedičov, odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho zaniká manželstvo, a teda aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Toto je potrebné vyporiadať v rámci dedičského konania, podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
Viac o vyporiadaní BSM si môžete prečítať aj v tomto článku.
Zákon umožňuje, aby sa BSM vyporiadalo dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi. Táto dohoda musí byť uzavretá písomne alebo ústne do zápisnice, pričom podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.
Môže sa stať aj to, že manželstvo zaniklo skôr, ale medzičasom poručiteľ zomrel, a tak BSM nestihlo byť vyporiadané. V takom prípade ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195 Civilného mimosporového poriadku len, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. To, čo “patrí” pozostalému manželovi bude vlastne spoločne s jeho výlučným majetkom (ktorý nepatril do BSM), predmetom samotného dedenia.
Pozostalý manžel tak najskôr môže získať “svoj” podiel na spoločnom majetku a pokiaľ je manžel povolaný dediť (prichádza do úvahy ako dedič) môže ďalší podiel získať aj ako dedič na majetku poručiteľa (výlučnom, ktoré do BSM nepatril, ako aj z podielu BSM patriacemu poručiteľovi).
Stanovenie majetku a dlhov poručiteľa
Notár musí zistiť majetok a dlhy poručiteľa a vykonať ich súpis. Rovnako musí stanoviť všeobecnú hodnotu dedičstva, ktorou sa podľa zákona rozumie cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti. Na tieto následne pri výpočte čistej hodnoty dedičstva neprihliada.
Nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
Ak by však o týchto sporných právach rozhodol súd, potom ich už berie do úvahy pri výpočte čistej hodnoty dedičstva aj notár.
Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
Skončenie prejednania dedičstva
Výsledkom vyššie uvedeného postupu (dedičského konania) by malo byť uznesenie o dedičstve, ktoré bude obsahovať jeden zo spôsobov rozhodnutia uvedených podľa § 203 Civilného mimosporového poriadku:
Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
Prejednanie dedičstva je skončené nadobudnutím právoplatnosti jedného z vyššie uvedených rozhodnutí.
Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.
Dedičské konanie však môže skončiť aj inak, a to napr. likvidáciou dedičstva.
Dedičské konanie – Kedy nastáva likvidácia dedičstva
Podľa zákona platí, že ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202 CMP, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu nepredlženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudne právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa § 202 až 204 (čiže sa nebude vydávať uznesenie o dedičstve podľa § 203 CMP, uvedené vyššie).
Právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa napr. zastavuje aj exekučné konanie na majetok poručiteľa.
Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
Trovy dedičského konania a odmena notára v dedičskom konaní
Trovami konania sú aj odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho účelne vynaložené hotové výdavky. V konaní o dedičstve sú trovami konania aj odmena správcu dedičstva a jeho účelne vynaložené hotové výdavky.
Podľa § 50 Civilného mimosporového poriadku
(1) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.
(2) Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie. V rozsahu, v akom odmenu notára a jeho hotové výdavky nemožno uhradiť z výťažku likvidácie, platí ich štát.
(3) Ak sa dodatočné konanie o dedičstve zastavilo, platí odmenu notára a jeho hotové výdavky navrhovateľ.
(4) V ostatných prípadoch platí odmenu notára a jeho hotové výdavky štát.
Odvolanie voči rozhodnutiu notára v dedičskom konaní
Podľa zákona je proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom prípustné odvolanie. Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na súde prvej inštancie, ktorý notára poveril, alebo na príslušnom odvolacom súde.
Po podaní odvolania notár predloží vec súdu prvej inštancie.
Pokiaľ má dedič za to, že notár nepostupoval v dedičskom konaní správne a zákonne, potom má právo voči jeho rozhodnutiu podať odvolanie.
Samozrejme je predtým vhodné, ak v dedičskom konaní aktívne na pochybenie notára upozorní a uvedie svoj právny názor. Pokiaľ však notár uvedené neakceptuje (je to jeho právo) a rozhodne, potom by mal svoje rozhodnutie aj dostatočne dobre odôvodniť.
Pokiaľ odvolací súd uzná námietky dediča, potom je možné, že rozhodnutie notára zruší a vráti na ďalšie konanie, pričom notár bude povinný rešpektovať právny názor súdu.
Máte otázku týkajúcu postupu v dedičskom konaní?
Nepostupoval podľa Vás notár správne a potrebujete podať odvolanie?
Kontaktujte ma a poradím aj Vám
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
