Vydedenie

Vydedenie – čo to je?

Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. Dedičom môže byť však len osoba, ktorá je spôsobilým dedičom. Spôsobilým dedičom je osoba, ktorá nie je dedičsky nespôsobilá (napr. § 469 Občianskeho zákonníka alebo dedič neprežije poručiteľa) a nebola platne vydedená.

Tak, ako môže závetom poručiteľ určiť, kto má jeho majetok zdediť, môže rozhodnúť aj o tom, kto majetok dediť nebude. V takom prípade hovoríme o vydedení.

Vydedenie má potom rovnaké následky, ako dedičská nespôsobilosť.

Vydedenie – Koho (ne)možno vydediť?

Vydediť možno len potomka. I keď v bežnom živote sa často skloňuje pojem vydedenie aj v prípade, ak poručiteľ napr. odkáže všetok majetok závetom svojím deťom a manželke nezanechá nič, z hľadiska právnej teórie a terminológie nejde o vydedenie i keď dôsledky sú rovnaké.

O vydedenie nejde ani v prípade, ak sa poručiteľ ešte počas života rozhodne previesť svoj majetok napr. len jednému dieťaťu, či inej osobe. Fakticky sa to môže tomu, kto dedičstvo nedostal javiť ako vydedenie, ale právne o vydedenie nejde.

O “pravom” vydedení hovoríme vtedy, ak poručiteľ vydeďuje potomka, teda najmä svoje dieťa. Vyplýva to aj z § 469a Občianskeho zákonníka, ktorý vyslovene hovorí o tom, že poručiteľ “môže vydediť potomka”.

Poručiteľ môže vydediť nielen svoje dieťa, ale môže v listine o vydedení vyslovene určiť, že vydedenie sa vzťahuje aj na deti jeho dieťaťa, teda vnukov, či pravnukov poručiteľa.

Ak to však v listine o vydedení vyslovene neuvedie, tak vydedenie sa vzťahuje len na jeho deti, nie aj na vnukov a pravnukov.

Čo musí obsahovať listina o vydedení?

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým rozhoduje o tom musí mať všeobecné náležitosti právneho úkonu, teda ho musí urobiť, na právne úkony spôsobilá osoba, musí ho urobiť dobrovoľne, slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.

Vydedenie tak musí byť písomné a môže byť spísané vlastnou rukou, prípadne aj inak, než vlastnou rukou, alebo vo forme notárskej zápisnice. V podstate možno povedať, že listina o vydedení vyžaduje rovnaké náležitosti, ako závet.

Vydedenie môže byť aj priamo súčasťou listiny, na ktorej je spísaný závet. Listinu o vydedení nemôžu spoločne spísať manželia. Každý musí spísať vlastnú.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480 Občianskeho zákonníka, ktoré znejú:

§ 476 Občianskeho zákonníka

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

§ 480 Občianskeho zákonníka

(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

(2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Veľmi dôležité je, aby v listine o vydedení bol uvedený dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné!

Vydedenie – Aké sú dôvody?

Vydediť potomka možno len zo zákonom uvedených dôvodov. Žiadnych iných.

Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často veľmi náročné a často býva dôvodov sporov v dedičskom konaní. Dôvod vydedenia musí existovať v čase vyhotovenia listiny o vydedení.

Je vhodné, ak poručiteľ má aj nejaké dôkazy, ktoré pripojí k listine a zároveň je nevyhnutné, aby v listine o vydedení aj presne popísal, pre ktorý z dôvodov potomka vydeďuje a aby zároveň aj uviedol, akým konaním, či skutočnosťami na strane potomka došlo k naplneniu tohto dôvodu.

Vydediť je možné potomka v celosti, ale aj čiastočne (nedostane taký podiel, aký by mal).

Z akých dôvodov je teda možné potomka vydediť?

Podľa § 469a Občianskeho zákonníka:

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

Môže ísť o situáciu, kedy dedič vie, že poručiteľ potrebuje pomoc v starobe alebo chorobe a bez toho, aby mu v tom bránili objektívne okolnosti, mu ju neposkytne. Ak však poručiteľ pomoc potrebuje, no odmietne ju a nechce ju od dediča prijať, potom by bolo možné vydedenie považovať za neplatné.

Uvedené vyplýva aj z judikatúry:

Najvyšší súd ČR, sp. zn. 21Cdo 3772/2007: “Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné alebo iné ťažkosti, ktoré nastali v dôsledku ochorenia alebo veku, prípadne pre ťažkosti spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou), potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a iné). Súčasne musí ísť o situáciu, v ktorej o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak; kedy potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a kedy poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom.”

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať

Ako už z názvu vyplýva, pôjde o čistý nezáujem dediča o poručiteľa pričom sa musí jednať o trvalý nezáujem. Znova sa však musí posudzovať, či tento stav nevyvolal samotný poručiteľ, keď sa napr. o dieťa nezaujímal od jeho narodenia.

Uvedené vyplýva aj z judikatúry:

Najvyšší súd ČR, sp. zn. 21 Cdo 48/2000: “Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzensky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám aj podstatne prispel.”

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

Dedič musí byť právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej 1 rok. Trest nemusí byť vykonaný. Stačí, že bol súdom právoplatne uložený.

d) trvalo vedie neusporiadaný život

Môže ísť o prípad alkoholizmu dediča, gamblerstvo, branie drog, vyhýbanie sa práci, zadlžovanie, a pod.

Je možné vydedenie zrušiť?

Vydedenie nie je neodvolateľné a zrušuje sa napr. zničením listiny, na ktorej bolo vyhotovené, prípadne odvolaním na listine, ktorá má náležitosti, ktoré musí mať listina o vydedení, prípadne teoreticky zriadením závetu, podľa ktorého, pôvodne vydedený potomok už bude podľa závetu dediť.

Spor o platnosť vydedenia v dedičskom konaní

Ak medzi dedičmi vznikne spor o platnosť vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné na podanie žaloby, v ktorej sa bude riešiť platnosť / neplatnosť vydedenia.

Notár následne bude pokračovať v dedičskom konaní podľa výsledku súdneho sporu o platnosť vydedenia.

Uvedený postup upravuje § 194 Civilného sporového poriadku:

(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Notár nemá priestor zisťovať skutkové okolnosti (to, ako to v skutočnosti bolo). Na to je priestor v súdnom konaní. Na súde sa tak potom preukazuje, či dôvody vydedenia boli naozaj dané, alebo nie.

Každý prípad sa však musí skúmať individuálne, čo v praxi nie je až tak jednoduché.