Rozvod s cudzincom. Ako na to?

rozvod s cudzincom

Rozvod s cudzincom je možno pre niekoho „strašiakom“ avšak z právneho hľadiska sa ho netreba nijako zvlášť obávať.

Ako prvé musíme určiť to, ktorý súd bude môcť o rozvode konať.

Uvedené nazývame právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. Existuje tzv. medzinárodné právo súkromné, ktoré určuje pravidlá, podľa ktorých sa určí súd, ktorého štátu môže vo veci konať a rovnako podľa akého práva môže konať.

Nakoľko sme členmi Európskej únie, musíme rozlišovať aj to, či ide o rozvod s cudzincom v EÚ alebo mimo EÚ.

Rozvod s cudzincom v EÚ

V tomto prípade určuje pravidlá NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. (Brusel II b)

Podľa čl. III tohto nariadenia platí:

Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

i) majú manželia obvyklý pobyt;

ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;

iii) má odporca obvyklý pobyt;

iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;

v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

Inak povedané, pokiaľ je splnená jedna (ktorákoľvek) z vyššie uvedených podmienok, má súd daného štátu právomoc vo veci konať a návrh na rozvod môže byť podaný na súd tejto krajiny.

Zaujímavosťou je, že nevyhnutne nezáleží len na tom, akého občianstva dané osoby sú, podstatný je najmä obvyklý pobyt manžela.

Ak sú napr. manželia obaja Slováci a bývajú povedzme v Nemecku a v SR nemajú obvyklý pobyt, je možné návrh na rozvod podať aj v SR. Samozrejme ho môžu podať aj v Nemecku, pretože aj nemecký súd by si vedel založiť právomoc podľa čl. III Nariadenia Brusel II b.

Ak je Slovák len jeden z manželov a druhý je napr. Poliak, no má v SR obvyklý pobyt, je možné návrh na rozvod podať na slovenský súd.

V prípade, ak manžel (manželia) spĺňajú niektorú z podmienok uvedenú v čl. III nariadenia, môžu podať návrh na rozvod na slovenský súd.

Rozvod s cudzincom mimo EÚ

V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, povedzme s občanom USA, je situácia trocha zložitejšia.

Podľa zásad medzinárodného práva najskôr skúmame to, či existuje medzi dvoma štátmi medzinárodná dohoda, ktorá by upravovala pravidlá pri rozvodoch. Následne skúmame, či vieme nejakým spôsobom založiť právomoc podľa Nariadenia Brusel II (čl. 3 a ž 5). Pokiaľ nie, potom v podmienkach SR, postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ten upravuje to, kedy má slovenský súd právomoc konať.

Podľa § 38 tohto zákona

(1) V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
(2) Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:
a) ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo
b) ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo
c) ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

Inak povedané, ak manželia nemajú rovnaké občianstvo niektorého členského štátu EÚ a zároveň žiaden z manželov nemá obvyklý pobyt na území niektorého členského štátu EÚ, resp. má takýto obvyklý pobyt navrhovateľ, avšak tento obvyklý pobyt netrvá aspoň jeden rok alebo netrvá aspoň pol roka, ak ide o občana tohto členského štátu, potom sa nariadenie aplikovať nedá a postupujeme podľa § 38 zákona č. 97/1963 Zb.

To, či s danou krajinu Slovenská republika má uzavretú zmluvu si môžete overiť napr. na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR 

Čo ak sú v manželstve deti?

V prípade detí je situácia komplikovanejšia. Aj v tomto prípade skúmame, či sa na rozvod vzťahuje Nariadenie EÚ Brusel II b, alebo ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ, kde potom skúmame existenciu medzinárodnej dohody, prípadne pravidlá upravené zákonom č. 97/1963 Zb..

Ak ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti a ide o rozvod v rámci EÚ, potom postupujeme podľa čl. 7 vyššie uvedeného nariadenia Brusel II b, podľa ktorého:

1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Existujú však aj výnimky z tohto pravidla. Tieto sú uvedené v čl. 8 až 10 Nariadenia Brusel II b. Ide napr. o situáciu, kedy sa rodičia dohodnú na právomoci vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nariadenie dokonca umožňuje, aby slovenský súd rozhodol len o rozvode, pričom o deťoch rozhodne súd inej krajiny (tam, kde majú obvyklý pobyt).

V prípade, ak ide o rozvod manželstva s deťmi, mimo EÚ, potom aplikujeme pravidlo, kde skúmame existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb..

Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí:

(1) Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

(4) Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

Zhrnutie

Každý prípad je potrebné preskúmať individuálne.

Kľúčové je správne posúdiť to, súd ktorého štátu môže vo veci konať. To, súd ktorého štátu má konať závisí od právneho predpisu, ktorý sa na daný prípad vzťahuje a tento právny predpis určíme podľa toho, či sa nachádzame v priestore Európskej únie, alebo nie. Pozor! To, že vo veci môže konať slovenský súd, neznamená, že nemôže konať aj súd iného štátu. Každý štát si pravidlá medzinárodného práva súkromného môže upraviť podľa seba.

Ďalej je dôležité aj to, že by ste mali mať slovenský sobášny list. 

Ten totiž vyžadujú súdy k tomu, aby mohli konať o rozvode manželstva. Existujú aj názory, že slovenský sobášny list nie je potrebný, avšak v konanie sa Vám potom môže zbytočne predĺžiť kvôli polemike so súdom, či je, alebo nie je potrebný slovenský sobášny list. 

Radšej si ho preto odporúčam zabezpečiť. Ak ho nemáte, napíšte mi a vyriešime to.

Ak si nie ste istý tým, ktorý súd môže konať o rozvode, či o deťoch pokojne ma kontaktujte a pozrieme sa na to.

JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
Potrebujete pomôcť s návrhom na rozvod s cudzincom, alebo zastúpenie na súde?
Kontaktujte ma 
 Za ideálnych okolností, akými sú najmä dobre spísaný návrh, súčinnosť oboch manželov a dohoda na rozvode a optimálnej pracovnej vyťaženosti súdu, môže k rozvodu dôjsť aj do pol roka od prvého kontaktu. V jednom prípade dokonca súd manželstvo rozviedol do 1 a pol mesiaca od podania návrhu.