Máte na liste vlastníctva spoluvlastnícky podiel? Čo presne Vám patrí?
Zdedili ste dom po rodičoch spolu so súrodencami, alebo ste kúpili spoluvlastnícky podiel, či nehnuteľnosť s partnerom „na polovicu“. Na liste vlastníctva máte napísané „1/2, 1/3 alebo iný podiel”. Prirodzene si položíte otázku: ktorá polovica / tretina domu je moja? Ktorá izba, ktorý kus záhrady? Odpoveď mnohých prekvapí – žiadna konkrétna. A práve toto nepochopenie stojí za väčšinou sporov medzi spoluvlastníkmi.
Podielové spoluvlastníctvo je vzťah, v ktorom jednu a tú istú vec vlastní viacero osôb súčasne. Každá z nich má takzvaný spoluvlastnícky podiel. Poďme si vysvetliť, čo tento podiel naozaj znamená a čo s ním môžete robiť.
Podiel nie je konkrétna časť veci, ale miera účasti
Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa jednotliví vlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Nie je to teda presne ohraničený kus pozemku ani konkrétna miestnosť v dome.
Kým trvá spoluvlastníctvo, nedá sa povedať, že „táto polovica záhrady patrí mne a druhá tebe”. Podiel je len ideálny – číselne (napríklad zlomkom ½, ¼ alebo percentom) vyjadruje, akou mierou sa každý zúčastňuje na užívaní veci, na jej úžitkoch a prírastkoch, ale aj na nákladoch spojených s jej údržbou a prevádzkou. Z toho vyplýva jeden dôležitý dôsledok: spoluvlastník nemôže samostatne previesť na inú osobu určitú reálnu časť spoločnej veci, pretože počas trvania spoluvlastníctva jednoducho nie je určené, ktorá časť komu patrí.
Najjednoduchší príklad je, že ak je Váš podiel 1/3 tak máte 1/3 v každej jednej tehle domu, či každom milimetri štvorcovom.
Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by spoluvlastník bol výlučným vlastníkom nejakej konkrétnej hmotnej časti spoločnej veci – a to ani vtedy, keby takáto časť svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho podielu.
Aké veľké sú podiely, ak sa vlastníci nedohodli
Ak veľkosť podielov neurčuje zákon ani dohoda vlastníkov, platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.Túto zákonnú domnienku nezvráti ani to, že jeden z vlastníkov do veci investoval viac než druhý, ani dohoda o inom rozdelení úžitkov.
Veľkosť podielu sa najčastejšie určí právnym úkonom – závetom, kúpnou či darovacou zmluvou – prípadne priamo zákonom alebo rozhodnutím súdu, napríklad pri vyporiadaní dedičstva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Čo môžete so svojím podielom robiť
Hoci podiel predstavuje len ideálnu časť veci, súčasne má povahu samostatného predmetu právnych vzťahov. So svojím podielom preto môžete nakladať aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov – môžete ho:
- predať, darovať alebo zameniť (pri predaji však musíte rešpektovať predkupné právo ostatných spoluvlastníkov),
- zaťažiť záložným právom,
- odkázať pre prípad smrti,
- podiel môže byť predmetom dražby či exekúcie.
Úkony týkajúce sa výlučne Vášho podielu pritom ostatných spoluvlastníkov nezaväzujú a ani z nich nie sú oprávnení.
Záver
Podielové spoluvlastníctvo funguje bez problémov, kým sa vlastníci zhodnú. Problém prichádza v momente, keď sa jeden rozhodne, že už nechce byť v spoluvlastníctve, prípadne jeden platí náklady sám a druhý ich platiť nechce alebo niekto chce predať svoj podiel cudziemu človeku. Vtedy sa oplatí vedieť, aké sú Vaše práva.
V prípade ak ste sa aj Vy ocitli v podobnej situácii a neviete, čo by bolo vhodné, pokojne ma kontaktujte a pokúsime sa nájsť vhodné riešenie.
