Čo je výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh?
Výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, je jedným z dôvodov výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce, pre ktorý môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer. Zákon tento výpovedný dôvod formuluje nasledovne:
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov:
– ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.
Výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných povinností však má svoje podmienky, ktoré sa musia dodržať, inak by bola výpoveď neplatná.
Aké sú podmienky výpovede pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh?
Základnou povinnosťou zamestnanca je plniť pokyny zamestnávateľa dané v súlade s pracovnou zmluvou a zákonom. Obsahom pracovného pomeru je zadávanie rôznych pracovných činností a úloh, a to v súlade s dohodnutým druhom práce. Zamestnávateľ očakáva, že zamestnanec bude svedomito, riadne a zodpovedne tieto úlohy plniť. Pokiaľ však zamestnanec svoje pracovné úlohy riadne neplní môže to skončiť aj výpoveďou.
Zamestnávateľ však nemôže zamestnanca, ktorý zadané pracovné úlohy neplní tak, ako má, resp. podľa predstáv zamestnávateľa len tak prepustiť a dať mu výpoveď. Najskôr mu musí dať možnosť nápravy.
Podľa zákona tak predtým, ako sa zamestnávateľ uchýli k uplatneniu výpovedného dôvodu pre neuspokojivé plnenie pracovných povinností, musí zamestnanca písomne vyzvať na to, aby odstránil nedostatky svojej práce a dať mu na to primeranú lehotu.
Zákon nehovorí o tom, čo je primeraná lehota a bude to závisieť od situácie a druhu práce, či pracovnej úlohy.
Ak v tejto primeranej lehote zamestnanec nezlepší kvalitu svojej práce a stále bude neuspokojivo plniť pracovné úlohy, môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce.
POZOR! Zamestnávateľ však musí „stihnúť“ 6 mesačnú lehotu, ktorá sa počíta od momentu dania výpovede.
Uvediem príklad.
Zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy, zamestnávateľ mu napr. 1.3. dá písomné upozornenie a poskytne mu lehotu 3 mesiacov na zjednanie nápravy. Zamestnanec nápravu nezjedná a stále pracovné úlohy plní neuspokojivo. Zamestnávateľ sa rozhodne 1.7. dať zamestnancovi výpoveď a túto mu doručí. Lehota 6 mesiacov podľa zákona je zachovaná (počíta sa spätne od dania výpovede). Ak by ale zamestnávateľ vyčkával a dal mu výpoveď napr. až 1.10. už by lehotu nedodržal a výpoveď by bola neplatná.
Ako sa brániť proti výpovedi pre neuspokojivé plnenie pracovných povinností? Žaloba na určenie neplatnosti výpovede.
Pokiaľ zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou pre neuspokojivé plnenie pracovných povinností môže sa voči nej brániť žalobou.
Predtým však môže zamestnávateľovi zaslať list, v ktorom ho požiada, aby mu prideľoval doterajšiu prácu.
Podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Zaslanie listu je veľmi dôležité z hľadiska prípadnej náhrady mzdy, ktorú môže zamestnanec požadovať. Ak totiž zašle zamestnávateľovi takýto list, náhradu mzdy môže požadovať od tohto momentu.
Niekedy sa môže stať, že sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú. Pokiaľ nie, potom ostáva už len podanie žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Namietať je možné pomerne veľa skutočností. Okrem všeobecných skutočností, ako správnosť vyhotovenia a doručenia výpovede, jej určitosť a zrozumiteľnosť je možné skúmať a následne namietať napr. primeranosť lehoty na zjednanie nápravy, dodržanie lehoty 6 mesiacov ale aj samotný charakter kvality pracovnej úlohy (či zamestnanec naozaj plnil úlohy neuspokojivo alebo mal zamestnávateľ len prehnané očakávania hraničiace s perfekcionizmom). Tiež netreba zabúdať na to, že podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce nemožno práva zneužívať a konať v rozpore s dobrými mravmi. Často je tak možné skúmať aj to, či nešlo len o účelovú snahu zbaviť sa nepohodlného zamestnanca.
Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov.
Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu.
Podľa § 77 Zákonníka práce
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
Potrebujete poradiť s výpoveďou pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh? Potrebujete podať žalobu a zastupovanie na súde?
Kontaktujte ma a poradím aj Vám
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát