Neplatnosť darovacej zmluvy?
Neplatnosť darovacej zmluvy sa posudzuje s ohľadom na jej náležitosti, ako právneho úkonu.
Darovacia zmluva je upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Ako každá iná zmluva, aj darovacia zmluva je právny úkon, ktorý na to, aby bol platný, musí mať určité náležitosti (spĺňať zákonom stanovené podmienky).
Každý právny úkon musí byť podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zároveň ho musí urobiť osoba, ktorá je na daný právny úkon spôsobilá. Neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V praxi sa pomerne často objavujú prípady, kedy poručiteľ za svojho života, prevedie majetok na inú osobu. To samo o sebe nie je problémom, pretože je to jedine poručiteľ, kto má právo rozhodovať o tom, ako naloží so svojím majetkom. Problém však vzniká vtedy, ak poručiteľ napr. v dôsledku vysokého veku, zdravotného stavu (napr. ochorenia ako je alzheimer, či iné) nerozumie následkom svojho konania. Inak povedané, pokiaľ poručiteľ v dôsledku duševnej poruchy (napr. psychiatrickej diagnózy, či vysokého veku) urobí právny úkon, kde si objektívne nemôže uvedomovať právne následky tohto právneho úkonu, prípadne jev dôsledku toho ľahšie manipulovateľná, potom je možné uvažovať o tom, že právny úkon je neplatný.
Takéto skutočnosti by mohli spôsobiť neplatnosť darovacej zmluvy.
Typickým príkladom je prevod nehnuteľnosti tesne pred smrťou, či nebodaj priamo v nemocnici na jedného z potencionálnych dedičov, čím dôjde k tomu, že v rámci dedičstva sa táto nehnuteľnosť nebude prejednávať (pretože nebude ku dňu smrti poručiteľa súčasťou jeho majetku). Kataster nemá ako posúdiť neplatnosť takéhoto právneho úkonu, preto vykoná zápis a vlastníkom sa stane iná osoba. Ako sa voči takémuto konaniu brániť?
Neplatnosť darovacej zmluvy – aké sú možnosti?
V dedičskom konaní je potrebné takúto skutočnosť namietnuť a následne podať žalobu o určenie že vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi.
V právnej praxi existujú spory o to, či musia byť účastníkmi konania všetci dedičia, alebo nie.
K tomu sa vyjadril Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 8Cdo/94/2018, kde skonštatoval:
„V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno teda považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd považuje označené judikáty R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008 a 8 Cdo 28/2019 za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva, od ktorej sa navyše odvolací súd neodklonil. Nebol preto splnený predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.“
Rovnako Najvyšší súd v konaní sp.zn. 3Cdo/222/2010 skonštatoval:
„Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.„
Podľa názorov právnickej obce žalovanými môžu byť ostatní dedičia (pri spore o dedičské právo, ak nehnuteľnosť bola takýmto spôsobom prevedená na jedného z nich), alebo iné, tretie osoby, ktorým svedčí zápis v katastri nehnuteľností.
Pre úspech v spore je dôležité najmä odborné vyjadrenie (znalecký posudok) znalca z odboru psychiatrie, prípadne vyjadrenia svedkov, ktorí boli v kontakte s poručiteľom v čase prevodu.
Súdy kladú dôraz na to, ako zdravotný stav osoby posúdi znalec a či skonštatuje, že si z medicínskeho hľadiska nemohol uvedomovať následky svojho konania (čo robí). Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj existenciu prípadnej „lucida intervalla“ teda tzv. svetlej chvíľky, ktorú môže mať aj osoba inak nespôsobilá na právne úkony, kedy si počas daného momentu plne uvedomuje dôsledky konania.
Pokiaľ však znalec skonštatuje a súd z ďalšieho dokazovania ustáli, že si poručiteľ skutočne nemohol objektívne, vzhľadom na svoj zdravotný stav uvedomiť následky svojho konania, môže (mal by) skonštatovať neplatnosť daného právneho úkonu.
Neplatnosť darovacej zmluvy – ako postupovať?
Ak máte podozrenie, že poručiteľ previedol na inú osobu vec, ktorá by mala inak patriť do dedičstva, pričom v čase uzavretia zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a nekonal ani v „svetlej chvíľke“ potom máte právo domáhať sa toho, aby súd rozhodol, či vec nemá patriť do dedičstva.
V prípade, ak prebieha dedičské konanie, je vhodné túto skutočnosť najskôr namietnuť. Notár uvedený spor totiž sám nevyrieši, pretože podľa § 198 Civilného mimosporového poriadku platí, že:
Preto je v takom prípade potrebné podať žalobu o určenie, že vec (napr. nehnuteľnosť) patrí do dedičstva a vhodné zároveň požiadať o prerušenie dedičského konania, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Podľa výsledku sa potom v dedičskom konaní môže pokračovať.
Čo ak bolo dedičské konanie už ukončené?
Pokiaľ už bolo dedičské konanie právoplatne ukončené, stále je možné podať túto žalobu. Podľa jej výsledku je následne možné požiadať o tzv. dodatočné dedičské konanie podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého:
Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
Máte podozrenie, že zmluva, ktorou poručiteľ previedol svoj majetok pred smrťou by mohla byť neplatná? Skonzultujte to s advokátom.
