Prieťahy súdnom konaní – čo hovorí Ústava?
Prieťahy v súdnom konaní sú neželaný jav. Azda každý, kto sa obráti na súd chce, aby bola jeho právna vec vyriešená čo najskôr a súdne konanie netrvalo zbytočne dlho.
Právo na súdne konanie bez zbytočný prieťahov v súdnom konaní vyplýva priamo z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR:
“Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.”
Táto ústavná zásada má svoje vyjadrenie aj v jednotlivých procesných kódexoch, ktorými sa riadi ten, ktorý typ súdneho konania.
Napr. v civilnom konaní, kde sa uplatňuje najmä Civilný sporový poriadok v čl. 19 uvádza: “Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb”
a následne § 157 ods. 1, podľa ktorého: “Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.”
V trestnom práve, v ktorom sa zase primárne aplikuje Trestný poriadok, z jeho § 2 ods. 7 vyplýva:
“Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.”
I keď rýchlosť konania je jednou zo základných zásad súdneho konania, platí rovnako pravidlo, že rýchlosť konania sa nesmie uplatňovať na úkor zákonnosti konania a spravodlivosti rozhodnutia.
Kedy ide o prieťahy v súdnom konaní?
Žiadny prípad nie je rovnaký a má svoje osobitosti. Tým sa musí prispôsobovať aj súdne konanie.
Vo všeobecnosti súdna prax konštatuje, že o prieťahy v súdnom konaní ide vtedy, ak je súd nečinný, resp. keď konanie trvá neprimerane dlhú dobu. Ústavný súd SR však dodáva, že:
“Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka na neho obrátila s návrhom, aby o jej veci rozhodol.”
Pri posudzovaní toho, či v konaní ide o tzv. zbytočné prieťahy Ústavný súd SR posudzuje hlavne:
– zložitosť právnej veci
– správanie účastníkov konania
– kroky a procesný postup súdu
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.: I. ÚS 688/2014).
Zákon vo všeobecnosti nestanovuje nejakú presnú lehotu, po prekročení ktorej môžeme hovoriť o prieťahoch. Rovnako nestanovuje lehotu, ktorá musí uplynúť na to, aby bolo možné namietať prieťahy v konaní.
V praxi je však vo všeobecnosti možné za absolútne minimum považovať lehotu 6 mesiacov nečinnosti, resp. neefektívneho postupu súdu. Nie je to však pravidlo.
Ako postupovať pri prieťahoch v súdnom konaní?
Aktívne sledujte stav svojho konania.
Súdy nemajú často na vybavenie veci lehotu, resp. konaní, kde je zákonom stanovená lehota je minimum. Tiež je potrebné brať do úvahy, že len samotný proces doručovania listín s ich spracovanie trvá istý čas. Vzhľadom na vyťaženosť súdov, je možné sa v prípade dlhšej nečinnosti (napr. 1 mesiac) najskôr telefonicky informovať na stav konania.
Ak by súd nekonal, je vhodné požiadať o informáciu o stave konania písomne.
Takéto podanie sa často nazýva aj urgencia. Na počte urgencií veľmi nezáleží, vždy to závisí od okolností daného prípadu.
Čo ak ale súd nekoná ani na základe jednej, či viacerých urgencií?
Potom je možné podať sťažnosť na prieťahy predsedovi, resp. podpredsedovi súdu.
Toto právo vyplýva z § 62 a nasl. Zákona o súdoch. Podľa tohto zákona je účelom vybavovania sťažnosti zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.
Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní je predseda povinný vybaviť do 30 dní.
V odôvodnených prípadoch môže túto lehotu predĺžiť o čom musí byť sťažovateľ upovedomený. Vybavenie sťažnosti však nesmie trvať viac ako 3 mesiace.
O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne.
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
– predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podpredsedom súdu
– ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu, predsedom správneho súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu.
Čo ak ani opatrenia prijaté predsedom prieťahy v súdnom konaní neodstránia?
Ústavná sťažnosť na prieťahy v súdnom konanía
V takom prípade existuje možnosť podať ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy v spojení s § 41 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Podanie sťažnosti predsedovi súdu, či zasielanie urgencií súdu nie je podmienkou úspešnosti Ústavnej sťažnosti. Napriek tomu, však môžem z praxe odporučiť, minimálne podanie sťažnosti predsedovi súdu. Ideálne sledovať stav konania a priebežne sa informovať na jeho stav a v prípade potreby zaslať urgenciu.
Sťažovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom.
V ústavnej sťažnosti je potrebné kvalifikovane a podrobne opísať priebeh doterajšieho súdneho konania, identifikovať, v čom podľa názoru sťažovateľa prieťahy spočívajú.
Potvrdzuje to aj samotný Ústavný súd SR v konaní sp.zn.:I. ÚS 266/2021 uviedol:
“Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Pre posúdenie prípadných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci sa preto o to viac vyžaduje náležité odôvodnenie ústavnej sťažnosti a aspoň čiastočný chronologický opis skutkového stavu či uvedenie konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.”
Sťažovateľ má následne právo požadovať, aby Ústavný súd SR nielen konštatoval porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov, ale aby uložil konajúcemu súdu povinnosť konať. Ďalej môže požadovať primerané finančné zadosťučinenie v peniazoch a tiež náhradu trov konania (najmä odmenu advokáta).
V akej výške súd prizná primerané zadosťučinenie v peniazoch?
Priznanie a výška primeraného zadosťučinenia závisí vždy od posúdenia súdu. Ústavný súd priznáva zadosťučinenie s ohľadom na charakter konania, význam prejednávanej veci pre účastníka konania, správanie účastníkov konania, postup súdu a pod.
Zároveň ho však priznáva aj s ohľadom na ekonomickú realitu hospodárstva SR.
V SR podľa môjho názoru nemožno očakávať priznanie nemajetkovej ujmy za prieťahy spôsobené súdom rádovo v desiatkach tisíc eur.
V praxi sa výška primeraného zadosťučinenia za prieťahy v súdnom konaní pohybuje rádovo od 1.000 do 5.000 €. Výnimočne viac. Najmä pokiaľ ide napr. o špeciálne typy konaní, ako sú pracovnoprávne spory, či extrémne pochybenie zo strany súdu.
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Ústavný súd SR to potvrdil aj vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 4/06,v ktorom uviedol:
“ústavný súd poznamenáva, že v súlade so svojou doterajšou judikačnou praxou (ktorá, ako bolo vyššie uvedené, vychádza predovšetkým z kritérií stanovených ESĽP) dôsledne skúma všetky okolnosti porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote garantovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom kritériá stanovené ESĽP nepreberá formálne, ale materiálne, teda okrem základných kritérií (zložitosť veci, správanie účastníka konania, postup súdu a význam konania pre sťažovateľa) prihliada aj na reálne možnosti národného hospodárstva Slovenskej republiky.”
Súd, ktorý prieťahy spôsobil je následne povinný toto zadosťučinenie vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (Ústavný súd SR sp.zn.: IV. ÚS 210/04).
Zhrnutie
1.Aktívne sledujte priebeh konania a dodržiavanie lehôt zo strany súdu (ak má v danom type konania súd ustanovenú lehotu)
2. Ak súd nekoná napr. mesiac, či dva, pošlite mu urgenciu. Ak urgencia nebude mať želaný efekt, môžete poslať aj ďalšiu (napr. po ďalšom mesiaci, či dvoch).
3. Ak urgencie nepomôžu, podajte predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch.
4. Ak sa prieťahy neodstránia, kontaktujte advokáta a podajte ústavnú sťažnosť
Koľko stojí podanie ústavnej sťažnosti?
Pred podaním ústavnej sťažnosti je potrebné prípad právne posúdiť (analyzovať). V niektorých prípadoch je to zložitejšie, v niektorých jednoduchšie.
V tých zložitejších prípadoch je nevyhnutné naštudovať si celý spis a zvážiť, či existuje priestor na podanie sťažnosti, alebo nie. Ak by bol tento úkon spoplatnený, boli by ste o tom informovaný vopred.
Za samotné vypracovanie a zaslanie sťažnosti predsedovi súdu, ani za vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vrátane zastupovania v konaní pred Ústavným súdom SR nebudete vopred platiť vôbec nič.
Odmena bude spočívať v priznaných trovách právneho zastúpenia, eventuálne v podielovej odmeny z finančného zadosťučinenia priznaného Ústavným súdom SR.
Ak Ústavný súd sťažnosť odmietne, nebudete za jej vypracovanie a zastupovanie v konaní platiť nič.
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát