Je príjem manžela – podnikateľa v BSM?
Častou otázkou pri delení majetku po rozvode je, či príjem manžela podnikateľa patrí do BSM. Momentom uzavretia manželstva vzniká medzi manželmi tzv. BSM – bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ako už z názvu vyplýva, žiaden z manželov nemá na spoločnej veci konkrétne určený podiel, ale obaja sú akoby výlučnými vlastníkmi celej veci (podiel 1/1).
To, čo patrí do BSM určuje § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého – V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Čo patrí do BSM, si môžete pozrieť aj na tomto videu
Do BSM teda patrí aj finančný príjem. Častým argumentom manžela(ky) – podnikateľa je, že financie sú firemné a patria jemu, resp. firme. To však nie je úplne tak.
O tom, či príjem manžela – podnikateľa patrí do BSM rozhoduje forma podnikania
Pokiaľ manžel podniká napr. ako SZČO, teda živnostník, alebo slobodné povolanie, teda ako fyzická osoba, tak podniká vo vlastnom mene. Príjem získaný z tohto podnikania je príjmom BSM, a teda patrí aj druhému manželovi.
Ak však manžel podniká cez niektorú z obchodných spoločnosti (najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným – SRO), tak príjem nepatrí ani samotnému manželovi podnikateľovi. „Podnikateľom“ tu v tomto prípade je samotná obchodná spoločnosť. Príjem z podnikania tejto spoločnosti tak, patrí tejto spoločnosti. Nie jej konateľovi ani spoločníkovi.
Ak teda manžel podniká, ako fyzická osoba a nie prostredníctvom obchodnej spoločnosti, tak príjem patrí do BSM.
Prečo príjem manžela – podnikateľa patrí do BSM?
Odpoveď v sebe nesie práve § 143 Občianskeho zákonníka uvádzaný na začiatku článku. Ten hovorí, že do BSM patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva. Výnimkou sú len veci, ktoré podľa svojej povahy môžu slúžiť len a jedine danému manželovi, napr. podnikateľovi. Kľúčovým je slovo „podľa svojej povahy“. Dôležitým teda nie je, či slúžia na podnikanie, ale či by mohli slúžiť aj na iný účel.
Napr. ak je manžel poľnohospodár, ktorý má ťažké stroje, ktoré využíva pri svojom podnikaní. Tu by sme skôr mohli uvažovať, že podľa svojho účelu slúžia len danému manželovi, a teda do BSM nepatria.
Peniaze, ako univerzálne platidlo, však určite môžu slúžiť aj iným účelom, než podnikateľským.
To potvrdil aj Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 28Co/2/2025 zo dňa 07.10.2025, ktorý k uvedenej otázke uviedol:
„35. Ako nedôvodnú však vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalobcu, že peňažné prostriedky napodnikateľskom účte žalobcu slúžia na výkon jeho povolania, a preto sú z BSM vylúčené. Predpoklad vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude naplnený iba za súčasného splnenia týchto podmienok: vec je podľa svojej povahy schopná slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania,vec na tento účel skutočne slúži a vec slúži výlučne iba jednému z manželov. Povahou veci sa rozumie jej účelové určenie. Z hľadiska účelového určenia vecí nie je rozhodujúce, či bola vec získaná z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; táto skutočnosť má právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Najvyšší súd ČRsp. zn. 3Cdo/1951/2002). Ak ustanovenie § 143 OZ používa termín „podľa svojej povahy slúži“, je potrebné vychádzať z toho, na aký účel vec v súlade s vôľou oboch manželov skutočne slúži anie z predpokladaného účelu jej využitia. Vec musí skutočne slúžiť osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov, nestačí ak by tomuto účelu iba mohla slúžiť (R 70/1965). S poukazom nauvedené je celkom zrejmé, že peňažné prostriedky (ako hromadná vec) nemôžu byť vecou vylúčenouz bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 OZ ako vec slúžiaca výkonu povolania jedného z manželov, ako sa mylne domnieva žalobca. Zároveň sa treba stotožniť so súdom prvej inštancie (ako i s argumentáciou žalovanej), že príjmy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnako ako mzda z pracovnéhopomeru. Najvyšší súd v rozhodnutí pod sp. zn. 2 Cdo 49/2011 dospel k záveru, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby akékoľvek výnos z podnikania manželov bol vylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva, keďže z ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by spoločným majetkom mal byť iba zisk predstavujúci rozdiel medzi výnosmi a nákladmi na podnikanie. Vzhľadom na to, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výnosy z podnikateľskej činnosti jedného z manželov.Tento záver sa uplatní bez ohľadu na to, či výnosy dosiahnuté podnikateľskou činnosťou podnikateľa spočívajúce v peňažnom príjme boli podnikateľovi vyplatené v hotovosti alebo poukázané na účet v bankovom ústave. K obdobnému záberu dospela aj česká rozhodovacia prax (Najvyšší súd ČR 22 Cdo4926/2008) (por. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha. C. H. Beck, 2015, 1014, 1026, 1027 s.).“
